PSÍK V LIETADLE...AKO NA TO?

Nedávno som sa vrátila z dovolenky v Indonézii a pred odchodom som chvíľu rozmýšľala, ako by sa to dalo vymyslieť, aby mohol ísť Casper so mnou. Tou chvíľou myslím asi 5 minút. Potom sa minašťastie vrátil zdravý rozum a bolo mi jasné, že mestský pes by to v Indonézii po zdravotnej stránke len ťažko zvládol. Odhliadnuc od 10 hodinového letu plus niekoľko prestupov.

Napadlo ma však, že v prípade prijateľnejšej destinácie, napr. také Francúzsko, Španielsko, kde let trvá do 3 hodín, predsa musí existovať možnosť, ako si tam psíka prepraviť na dovolenku so sebou. Samozrejme za predpokladu, že by to pre psa nebol stresový zážitok na celý život a celú dovolenku by sa z toho chudák spamätával a potom ešte let naspäť domov.  Ja osobne mám psa čo váži 15 kíl a jeho preprava spolu so mnou na palube lietadla nie je povolená, jedine v priestore na batožinu v špeciálnej prepravke. Úprimne, kvôli dvom týždňom niekde pri mori by som Caspera tomuto zážitku nepodrobovala, ak by ho rodičia nemohli postrážiť, radšej by som nešla alebo by som vybrala inú dog-friendly destináciu. Ale čo ak niekto potrebuje odísť na dlhšiu dobu, niekoľko mesiacov, či navždy sa presťahovať do inej krajiny? Často je jediná možnosť preprava psíka v lietadle. A keďže človek nikdy nevie, kedy sa mu čo zíde, trochu som opäť zisťovala J

Čo sa deje v lietadle?

Pri ceste lietadlom je potrebné vyžiadať súhlas k preprave u aerolínií.Informujte sa u leteckej spoločnosti, či vám nedovolí prepravovať psa v priestore pre cestujúcich. Niektoré letecké spoločnosti vám to, po predchádzajúcom dohovore s kapitánom lietadla a za určitý poplatok umožnia. Z leteckej dopravy sú vylúčené hárajúce sa feny, choré zvieratá a šteňatá do veku 8 týždňov.

Vo všeobecnosti platí, že  zviera zhruba do 5 kilogramov si môžete zobrať so sebou na palubu lietadla. Väčšie zvieratá je potrebné prepravovať v batožinovom priestore.  Pes je v lietadle prepravovaný v plastovej klietke, pokiaľ nemáte svoju, aerolínie vám väčšinou nejakú poskytnúť. Pri použití vlastnej klietky pamätajte na to, že jej celková hmotnosť by nemala presiahnuť 8 kg a minimálne jedna strana klietky musí byť otvorená a zamrežovaná tak, aby pes nemohol vystrčiť von labku alebo ňufák. Klietka musí mať označenie s menom a adresou majiteľa. Dajte psovi do klietky aspoň jeho obľúbenú hračku, aby sa cítil lepšie. Aspoň 6 hodín (najlepšie 12 hodín)  pred cestou psa nekŕmte, nebude potom mať potrebu sa vyprázdňovať, vodu však musí mať neustále k dispozícii. Niekedy je v podpalubí lietadla zima, preto treba psíkovi pribaliť do prepravky napríklad deku. Zvieratá bývajú často po lete lietadlom oslabené stresom a prechladnuté. Stres možno eliminovať upokojujúcimi tabletkami. Poraďte sa vopred s veterinárom a radšej mu dajte predpísať utišujúce prostriedky, ktoré budete môcť v prípade potreby použiť. Väčšina leteckých spoločností zakazuje uspávacie prípravky.

Väčšinou sa počas letu sa môžete o správaní Vášho zvieratka informovať u leteckého personálu, ktorý podpalubie monitoruje pomocou kamier.

Papierovačky

Každý pes, mačka, či iné zviera, ktoré sa rozhodnete zobrať do štátov EÚ musia byť čitateľne označené, či už tetované alebo čipované (tetovanie je platné iba do roku 2011!). Zvieraťu sa aplikuje pod kožu mikročip, ktorý obsahuje číslo a kód krajiny. Podmienkou vycestovania je vlastný cestovný pas zvieraťa, tzv. “Pet passport.” Okrem toho musí byť v ňom označené, či bolo očkované proti besnote. Pri vycestovaní si treba zistiť konkrétne požiadavky krajiny. Taktiež je lepšie si zistiť karanténne podmienky danej krajiny, napr. na Hawaii platí, že po pricestovaní Váš miláčik putuje do 4-mesačnej karantény, aby si boli istý, že je naozaj zdravý.

Do ktorých krajín?

Živé zvieratá je možné prepravovať len do tých krajín, kde to dovoľujú predpisy a za podmienok stanovených príslušnou krajinou. Podmienky pre danú krajinu si zistíte na ambasáde príslušnej krajiny.

Niektoré linky berú pre let len obmedzený počet psov a na let ho treba dopredu prihlásiť(zarezervovať spolu s rezerváciou letenky). Poplatok za prepravu zvieraťa stanovuje cenník prepravcu. Prepravcovia si však často vyhradzujú právo odmietnuť vykonať prepravu psa, mačky alebo iného zvieraťa napríklad z kapacitných dôvodov (ak to neumožňuje typ lietadla).
Cenové podmienky sú u rôznych spoločností rozdielne. Treba však brať na vedomie, že niektoré spoločnosti počas letov na palubu zvieratá neberú, pretože na niektoré letiská je vstup so zvieraťom zakázaný.

Aké sú podmienky konkrétnych spoločností?

Väčšina spoločností psíka do lietadla zoberie. Zvieratko nezoberú hlavne nízkonákladové spoločnosti ako napríklad Ryanair či WizzAir. Malé psíky či mačky môžete prepravovať aj priamo na palube ( väčšinou do 5 kg, ale podmienky sa líšia u konkrétnych spoločností).

Letecká spoločnosť	Na palube	Batožinový priestor	Iné informácie
Sky Europe	Nie	Áno	Iba psy a mačky. Preprava psov a mačiek z / do UK / Írska je momentálne zakázaná. Na palube možno prepravovať iba slepecké psy. Zviera do 32 kg môžete prepraviť v batožinovom priestore.
Ryanair	Nie	Nie	Výnimka platí iba pre slepecké psy.
Wizz Air	Nie	Nie	Výnimka platí iba pre slepecké psy.
Korean Air	Áno	Áno	Na palube do 5kg, v podpalubí do 32 kg v prepravke s max. dĺžkou jednej strany 115 cm
Air France	Áno	Áno	Na palube do 5 kg v košíku, prepavke, taške.
Alitalia	Áno	Áno	Do 8 kg hmotnosti (spolu s klietkou a jedlom na palube), zvieratá od 8 – 74 kg v podpalubí.
Air Berlin	Áno	Áno	Zvieratá do 6 kg môžu cestovať na palube, potrebná je prepravka (max. 55 x 40 x 20 cm). Zvieratá nad 6 kg v klietke v podpalubí.
ČSA	Nie	Nie
KLM	Áno	Áno	Zviera na palube – musí byť umiestnené v špeciálnej taške, prepravke do rozmerov 43 x 31 x 20 cm
Delta	Áno	Áno	Za prepravu sú poplatky naviac. Vyžadujú 10-dňový Zdravotný certifikát.
American Airlines	Áno	Áno	Spoločnosť Vám pri extrémnych chladoch a teplotách zviera do lietadla nemusí zobrať. Maximálne 7 zvierat počas letu.
United Airlines	Áno	Áno	Za prepravu zvieraťa sú poplatky naviac. Vyžadujú 30-dňový Zdravotný certifikát.
Lufthansa	Áno	Áno	Táto spoločnosť má extrémnu „animal-friendly“ politiku. Spoločnosť predáva pre zvieratká prepravky rôznych veľkostí, ktoré zabezpečia komfortný let.

(Zdroj www.lietajucakorytnacka.sk)

Ako psíka na let pripraviť?

Podľa informácií a skúseností ľudí, ktoré som si prečítala na internete a v rôznych knihách o výcviku psa, tu je súhrn tipov, ako psíka na tento zážitok pripraviť, aby pre neho let predstavoval čo najmenší stres (Zdroj: http://EzineArticles.com/2381716). Základným predpokladom je, že psík má zvládnutú samotu a dokáže bez vás bez problémov vydržať niekoľko hodín sám doma. Ak nie, je potrebné najskôr zvládnuť strach psíka z odlúčenia od vás.

1. ZVYKAJTE PSÍKA NA VLASTNÚ PREPRAVKU: Ak psík nie je zvyknutý na prepravku, niekoľko týždňov pred letom ju zakúpte a naučte psíka, aby si na ňu zvykol. Ako som to robila ja s Casperom sa môžete dočítať tu. Cieľom je, aby mali s prepravkou pozitívne asociácie a považovali ju za svoje „útočisko“ a nie za miesto, kam ich zatvárate za trest.

2. POHYB: Keď si psík absolútne zvykol na prepravku, zatvorte dvierka. Ak je menšia, zdvihnite ju, zatiaľ čo psík je vo vnútri a prechádzajte sa s ňou. Ak je väčších rozmerov, mala by mať kolieska. Jemne ju posúvajte po miestnosti a psíka uistite, že je všetko v poriadku. Toto cvičenie opakujte v pravidelných intervaloch. Pomôže tak psíkovi znížiť stres zo situácie, keď s ním budete na letisku v prepravke manipulovať či už vy, alebo cudzí ľudia.

3. TURBULENCIE: Aby ste psíka pripravili na prípadné prudké pohyby,  prepravku spolu so psíkom umiestnite do auta a vozte ho. Začnite s krátkymi časovými úsekmi a postupne predlžujte. Z mojej skúsenosti, ak je psík zvyknutý na prepravku nepredstavuje jazda v aute pre neho žiadny stres.

4. HLUK: V lietadle bude psík počuť mnoho zvukov, na ktoré nie je zvyknutý. Aby si na tieto zvuky zvykol a neprekvapili ho, urobte si nahrávku zvukov motora lietadla a zlého počasia (búrka, hromy, atď.). Začnite ich psíkovi púšťať tichšie a pomaly ako si psík na zvuky bude zvykať, zvyšujte hlasitosť, až vás pes príde do štádia, keď ho tieto zvuky prestanú zaujímať.  Pre nezvyknutých psíkov sú zvuky na letisku a v lietadle ohlušujúce a môžu ich extrémne rozrušiť.

5. USPANIE PSA: Mnoho leteckých spoločností zakazuje používanie sedatív pri preprave psíka, preto je potrebné sa o povolení informovať vopred. Ak váš psík nezvláda vyššie uvedené kroky alebo mu pohyb spôsobuje nevoľnosť, je lepšie sa poradiť s veterinárom o jemných sedatívach, aby psíka iba utlmili, nesmú ho však úplne uspať. Z vlastných skúseností by som v každom prípade odporučila použiť prírodné prípravky na pomoc psíkovi v stresových situáciách. Ja mám pri silvestrovských radovánkach na Casperovi vyskúšaný Zylkéne.  Podávala som ho 5 dní pred stresovou situáciou, vôbec nebol z toho „oblbnutý“ a Silvester zvládol bez najmenšej známky stresu. Poradila mi ho veterinárka a príbalový leták nájdete tu.

6. OZNAČENIE: Psík musí mať mikročip. Na prepravke musí byť uvedená adresa a telefónne čísla pre prípad núdze, taktiež adresa a telefónne číslo v cieľovej destinácii. Zo skúseností, čo som čítala sa toto označenie niekedy „stratí“, umiestnite preto radšej ešte jedno označenie dovnútra do klietky (permanentnou fixkou). Pri ceste domov samozrejme zmeňte informácie o cieľovej destinácii.

7. OČKOVANIE: Všetky doklady o očkovaní, petpass a ostatné papiere potrebné v závislosti od danej krajiny majte vždy pre prípad potreby vo svojej príručnej batožine.

8. VÔDZKA: Vôdzku majte vždy po ruke vo svojej príručnej batožine. Ak náhodou príde k meškaniu letu, núdzovému prenocovaniu alebo ak psík náhodou utečie z prepravky, vôdzka sa vám rozhodne zíde.

9. STRAVA A PITIE: Psík by nemal pred letom minimálne 6 hodín prijímať potravu, aby ste zabránili potrebe vyprázdňovať. Ak je psík prepravovaný v podpalubí, vodu musí mať dostupnú v klietke.

10. VOLANIE PRÍRODY: Skôr ako psíka dáte do prepravky zoberte ho na dlhú prechádzku. Umožníte mu tak dostatočné vykonanie všetkých potrieb, prípadne ak máte možnosť ho pred letom ísť „vybehať“ urobte to, psík bude unavenejší, pokojnejší a menej bude riesiť svoje okolie. Ak pri prílete zistíte, že psík vykonal potrebu do svojej prepravky, nehrešte ho. Uvedomte si, čím práve prešiel a koľkokrát ste počas letu vy použili toaletu.

11. ODPÚTANIE POZORNOSTI: Do prepravke dajte psíkovi obľúbenú hračku a jeho deku. Najlepšie, ak mu dáte do prepravky aj niečo vaše, napríklad prepotené tričko, ktoré je nasiaknuté vašim pachom a psíkovi dá pocit bezpečia.

12. LET BEZ PRESTUPU: Podľa možnosti si vždy vyberte let bez prestupu. Pri prestupovaní sa často stáva, že psa omylom umiestnia do iného lietadla alebo musí dlho čakať v batožinovom priestore.

13. SPRÁVNE NAČASOVANIE: Batožinové priestory nie sú vykurované ani klimatizované, pokým je lietadlo na zemi. Aby ste zabránili prehriatiu alebo podchladeniu psíka, v lete sa pokúste lietať skoro ráno alebo večer. Nezabudnite, že väčšina búrok sa vyskytuje v poobedňajších hodinách a niekedy môžu spôsobiť niekoľko hodinové meškania. V zime sa pokúste zvoliť let počas dňa, aby ste sa vyhli nočným mrazom.

14. INFORMUJTE PERSONÁL: Piloti sú vždy informovaní, ak sa v batožinovom priestore prepravuje zviera. Musia sa však postarať o množstvo iných vecí, preto radšej poproste letušku, aby pilotovi pripomenula, že prepravujete psíka a nezabudol monitorovať teplotu a tlak v batožinovom priestore.

15. ODLET: Na letisko prídite s časovou rezervou. Váš psík nemusí pocítiť ešte viac stresu, ako ten, čo ho čaká.

16. PRÍLET: Psíka si vyzdvihnite PREDTÝM ako si vyzdvihnete svoju batožinu. Spýtajte sa, či na letisku existuje vyhradené miesto, kde by si psík mohol uľaviť. Dajte psíkovi napiť, pravdepodobne bude dehydrovaný. Dajte mu však len trochu vody, nezabúdajte, že má prázdny žalúdok. Dajte mu malú odmenu, je hladný a okrem iného si ju predsa zaslúži. Bezpečnosť a úľavu, ktorú psík pocíti, keď vás uvidí, ho upokojí. Batožinu môžete v najhošom prípade kedykoľvek nahradiť.

17. PO PRÍLETE: Psík ma za sebou pravdepodobne traumatický zážitok. Po prílete v cieľovej destinácii mu dajte čas, aby sa upokojil a prispôsobil novému prostrediu.

ZÁVER

Ročne lietadlom lietajú tisíce psov. Podľa zážitkov, ktoré som sa dočítala, by väčšina z nich asi padla na kolená a prosila svojich majiteľov, aby s nimi tento zážitok nikdy viac nemuseli absolvovať. Samozrejme nie každý svojho psíka na takýto zážitok pripraví. Ak môžete, pre psíka radšej počas dovolenky zabezpečte stráženie. Pokiaľ psík nie je dostatočne malý na to, aby ste si ho mohli zobrať so sebou na palubu lietadla a počas letu bol pri vás, zbytočne by som psa nestresovala prepravou v batožinovom priestore, ak ide o krátkodobý pobyt. Pokiaľ psík nemá zvládnuté, že dokáže byť bez vás doma sám niekoľko hodín, ani by som nad touto možnosťou prepravy neuvažovala, pretože to pre neho spôsobí obrovskú traumu z odlúčenia, že ste ho opustili a vzdali ste sa ho.

Ak už psíka potrebujete z akýchkoľvek dôvodov letecky prepraviť, rozhodne by som sa pustila do vyššie uvedeného výcviku niekoľko mesiacov pred letom.

Ako sa skončila Casperova kariéra s názvom "Hormónik"...

Keďže mám doma psa-samca, odkedy som ho priniesla domov som riešila otázku kastrácie. Či tomu Caspera v budúcnosti podrobiť alebo nie. Keďže som predtým mala sučku a s pohlavným správaním psov som mala minimálne skúsenosti, pustila som sa do prieskumu a pri každej možnej príležitosti som sa vypytovala majiteľov kastrovaných psov na ich názor.

KASTRÁCIA  ÁNO/NIE?

Názor Cesara Millana na túto vec je viac než jasný. Kastráciu psov podporuje v každom smere, sám dal vlastné šteňa vykastrovať, keď mal približne 8 mesiacov. Hlavným dôvodom pre kastráciu u Cesara je, že ak to nie je pes, ktorý má možnosť každého polroka nakrývať suku, je potrebné psa vykastrovať. Pes je od prírody naprogramovaný, aby každého polroka nakryl suku. Ak nemôže, často nadbytočné hormóny bývajú príčinou nežiaduceho správania typu „značkovanie“ aj na tých najnevhodnejších miestach, nakrývanie všetkého, čo príde pod "labky", agresivita v dôsledku frustrácie, atď.  Podľa Cesara teda psovi viac-menej kastráciou uľavíte, nebude frustrovaný, ak nebude môcť každého pol roka splniť svoje "poslanie". Vedľajším dôvodom je aj to, že pomáha predchádzať rôznym ochoreniam semenníkov. Jedným z posledných dôvodov je, aby sa zbytočne nepodporovalo množenie psov bez preukazu pôvodu, keďže takých sú plné útulky. Primárne sa mi tento názor zdal logický, v podstate kastráciou odstránite pudové správanie psa a umožníte mu život neriadený nadbytkom hormónov, ak mu nedokážete umožniť splnenie jeho prirodzenej potreby.  Ok, takže "bod pre kastráciu".

Začala som hľadať informácie na internete a stretla som sa s podobnými názormi, niektoré však podporovali kastráciu iba v prípade, ak už u psa došlo k nežiaducemu správaniu v dôsledku frustrácie. Čiže prípady kastrácie 5 a viac ročných psov, ktorí zrazu začali byť agresívny, prípadne utekajú alebo „nakrývajú“ nohu každej návšteve. U niektorých kastrácia pomohla k zmene, u iných nie. Ok, „neutrálny bod“.

Nasledovala informačná návšteva u veterinára. Ten mi nekompromisne oznámil, že zdravého psa v žiadnom prípade nevvkastruje a viac sa so mnou nebavil. Pri odchode som sa cítila ako vrah psov a na dlhšiu dobu som si s otázkou kastrácie dala pokoj, veď ešte času dosť.

Potom prišiel rad na Badooshka, nášho psieho kamaráta. Kastráciu absolvoval vo svojich štyroch rokoch.  Čiastočne aj preto, že do jeho svorky pribudla sučka Babinka a čiastočne aj za účelom zmeny správania. Po kastrácii si jeho majiteľka zmenu správania nevie vynachváliť. Vraj má menej dominantné sklony, je sústredenejší a pokojnejší. Ja ako pozorovateľ to môžem len potvrdiť. Badooshka poznám od malička a vo svojich 4 rokoch to bol pes, ktorý prestal byť hravý, jeho pozornosť sa upriamovala na potvrdzovanie dominancie v každom teritóriu, kam prišiel, v dôsledku čoho často vznikali bitky. Pár mesiacov  po kastrácii sa Badoo veselo preháňal s Casperom a s Babe za loptičkou v parku, ak sa dnes stretne so psom, bez problémov sa oňuchajú a je pokoj. Je mi jasné, že pri kastrácii psa v neskoršom veku nemusí prísť k žiadnej zmene správania, ale napriek tomu je Badoo pre mňa ďalší "bod pre kastráciu".

Podobné príhody som sa dozvedela od rôznych „psíčkarov“. U niektorých kastrácia pomohla zamedziť pravidelné značkovanie domáceho "teritória“, vrátane papúč majiteľa. U iných si konečne mohli po kastrácii volať domov návštevy, lebo sa nemuseli báť, že im ich pes hneď poskáče po nohe. Boli aj také prípady, u ktorých kastrácia až tak nepomohla, ale musím povedať, že to boli všetko psi, ktoré podstúpili kastráciu po 6. roku.

Medzitým som sa stretávala s názormi, že preboha kastrácia, veď to je zásah proti prírode, týranie psa a podobne. Môj logický argument, ktorý ma pri tejto príležitosti vždy napadol, či nie je proti prírode, že pes nemôže každých 6 mesiacov plniť svoju potrebu, na ktorú ho sama príroda naprogramovala. Ak viem, že mu to ako jeho majiteľka nebudem schopná zabezpečiť, je pre mňa z tohto pohľadu kastrácia prirodzená cesta, ako zabrániť nahromadeniu hormónov a "zrodeniu" frustrovaného psa. Mám ho teda radšej nechať aby ho trápili hormóny, lebo to tak chce príroda?

Samozrejme som sa stretla aj so značným počtom majiteľov psov, ktorí neboli kastrovaní a nikdy v tejto súvislosti nevznikol žiadny problém.  Alebo mi o ňom nepovedali.

Ako som písala v predchádzajúcich príspevkoch o Casperovi - hormónikovi, tak som sa na základe všetkých týchto informácií rozhodla PRE preventívnu kastráciu. V Casperovom prípade skutočne nie je čo riešiť. Keď sa hára nejaká sučka u nás v dome, týždeň nežere, celé dni preleží pri dverách, vonku nič iné nerobí, len vylizuje každú "cikanicu", slintá, po návrate domov kňučí, nedokáže sa upokojiť, dokonca slintá a kňučí aj zo spánku. Na agility keď mu počas parkúru náhodou niečo zavonia z iného rohu, zastaví sa pred prekážkou, odbehne si označkovať dané miesto a vráti sa ako keby sa nič nedialo, veď len malú pauzičku sme si dali predsa. V týchto svojich najvyšpičkovanejších chvíľach je to v podstate neovládateľný necvičiteľný pes absolútne oddaný záchvatu selektívnej hluchoty. Ja viem a chápem, že je v puberte a po určitom veku sa to u psa upokojí, ale zároveň nemusí. Vyvrcholilo to, keď sme na jednej prechádzke stretli sučku,  ktorá sa milému Casperovi zapáčila.  V pohode sa pozdravili, ja som ho musela samozrejme odtiahnuť na vôdzke preč a išli sme ďalej. Potom opäť dostal voľno, naháňal sa s ostatnými psami a asi po polhodine som si všimla, že sa opäť míňame na opačnej strane lúky s tou spomínanou sučkou.  Asi tak za 5 minút si to všimol aj Casper,  na moje prekvapenie nedal zdrhačku okamžite, ale pekne to zamaskoval vychádzkou za najbližší strom až zrazu pozerám a psa nikde. Dovtedy vždy aj  keď zmizol z dohľadu na prvé, druhé zavolanie sa hneď odniekadiaľ vynoril a bez problémov prišiel. Teraz sme mohli s kamoškou vyvolávať koľko sme chceli, psov nikde. Trvalo to pár minút,  až nakoniec dobehol. Dám ruku do ohňa za to, že tu sučku dobehol a toľko sa pri nej obsmŕdal, až ho odtiaľ majiteľka vypoklonkovala a vtedy sa on hormónik spamätal, že by sa k paničke mal vrátiť.

MOŽNOSTI

Moje rozhodnutie pre kastráciu sa tým definitívne potvrdilo a objednala som sa na konzultáciu, tento krát k novej veterinárke. Zdieľala môj názor, čo sa týka kastrácie psa, ale informovala ma aj o možnosti tzv. chemickej kastrácie.  Ide o vpichnutie hormónov do tela samca,  ktoré pôsobia proti prirodzeným hormónom – aplikácia antitestosterónovej injekcie. Využíva sa napríklad v prípade, ak si majiteľ nie je istý, či kastrácia zmení príslušné správanie psa. Aplikuje sa každého pol roka, jej účinok však väčšinou trvá 3 mesiace. Nie vždy je účinná a k vedľajších účinkom patria zvýšená chuť do jedla a zmena farby srsti v mieste vpichu injekcie. Je to pomerne drahá záležitosť, jedna aplikácia stojí okolo 60-80 EUR a je potrebné ju každých 6 mesiacov obnoviť. Je to vhodná alternatíva, ak máte chovného psa a zároveň doma aj sučku, tak sa dá táto metóda využiť ako „dočasná antikoncepcia“, po ktorej prerušení sa reprodukčná schopnosť psa opäť obnoví. Upozornila ma však, že boli aj prípady kedy psi napriek chemickej kastrácii suky nakryli. Keďže Casper nie je chovný pes a želaný je celoživotný účinok, v mojom prípade bolo najrozumnejšie riešenie „klasická kastrácia“. Približná cena pre psa stredného vzrastu nižšie uvedenou metódou je okolo 230 EUR. Keďže Casper je chrt a u nich bývajú problémy s narkózou, táto cena zahŕňa všetky predoperačné vyšetrenia, inhalačnú narkózu,  monitorovanie počas celého zákroku, potrebný materiál, pooperačnú liečbu - antibiotika, analgetika, atď. Bežný spôsob kastrácie bez odstránenia miešku klasickou narkózou stojí okolo 60 EUR.

KEDY KASTROVAŤ?

Ku kastrácii sa pristupuje v čase, keď pes dosiahne sexuálnu vyspelosť, obyčajne okolo šiestich mesiacov veku (fáza podobná dospievaniu ľudí) a hocikedy potom. Po konzultácii s veterinárkou sme u Caspera počkali, kým bude mať 1 rok.  Zdôrazňujem, že v mojom prípade to bolo preventívne rozhodnutie, aby sa pes zbytočne netrápil, keďže mu nedokážem umožniť pravidelné krytie sučiek každých 6 mesiacov (možno tak raz za život).

PRIEBEH KASTRÁCIE

Zákrok sa vždy vykonáva v celkovej anestézii. Srsť psíkovi oholia, aby mal veterinár čisté operačné pole. Je viacero možných postupov vykonania zákroku. Ide o to, či po zákroku psíkovi ostanú prázdne miešky alebo nie. Casper absolvoval kastráciu s odstránením semenníkov spolu s mieškami. Predchádza sa tak niektorým pooperačným komplikáciám a výsledný kozmetický efekt je veľmi dobrý. Kastračná rana psích samcov sa šije vo viacerých vrstvách a stehy sa vyberajú po 10. dňoch.

POOPERAČNÁ STAROSTLIVOSŤ

Pre Caspera som prišla, keď už mal prvé prebúdzanie z narkózy za sebou.  Veterinár vám dá väčšinou psa tak hodinku po operácii, aby predišli nadmernému stresu psa pri prebúdzaní, keď je ešte extrémne dezorientovaný a často má bolesti. My sme prišli na 9:30 ráno. 12 hodín predtým nesmel jesť. Mohla som zostať, kým mu zaviedli kanylu a potom už poslušne odkráčal s veterinárkou a so svojim pelieškom preč. Po hodine mi volali, že všetko prebehlo v poriadku, že trošku kňučí, že už sa pomaly preberá, dostane infúziu a lieky proti bolesti a môžem pre neho prísť. Casper to celé zvládol úplne nad moje očakávania. Keď mi ho priviedli s ochranným golierom,  na pol ceste ešte zaspával, ale ani nepípol. Pravidlo je, že najbližšie 2-3 dni pes musí odpočívať, nemal by moc vyskakovať, aby si nepotrhal štichy, mal by mať teplé a tiché miesto, kde môže odpočívať. V deň operácie na večeru len polovičnú dávku a prísun vody non-stop. Peristaltika čriev môže byť spomalená, takže sa môže stať, že psík vykoná veľkú potrebu až 2 dni po operácii.

No každopádne Casper bez problémov sám od seba naskočil do auta, ani som ho nestihla zdvihnúť. Celú cestu domov na mne prespal. Doma pred domom hneď urobil všetko čo potreboval a v byte zaľahol do svojho peliešku. Doma som mu golier dala dole, lebo som bola stále s ním a vedela som, že ho ustrážim, aby si ranu nerozhrýzal, resp. nelízal. Zobudil sa až na večeru a zase zaspal. Takto bez pípnutia fungoval celé tri dni po operácii. Venčenie bolo pre neho 5 minútová záležitosť, len aby už mohol ísť zase spať. Na štvrtý deň sa prebral z tejto "pooperačnej kómy“ a zrazu je to opäť môj Casper. Nepúšťam ho síce ešte behať na voľno, ani nechodíme na tréningy, lebo ešte nemá vybrané štichy, ale chodíme na dlhé prechádzky na vôdzke a doma sa vyblbne s hračkami. Ani som nevedela, že ho kastrovali. Samozrejme až na jednu príhodku.

A SAMOZREJME CHRT SA NEZAPREL...

Na noc som bola rozhodnutá, že mu dám vždy golier, lebo v noci som nemala šancu sa zobudiť, ak by si tú ranu lízal. Takže prvú noc pekne zaspal, dala som mu golier, vôbec neprotestoval, zmierený s osudom si našiel pohodlnú polohu v peliešku a zaspal. Ráno som sa zobudila o pol 6tej s tým, že idem ho rýchlo oslobodiť od toho goliera a prídem do izby, Casperov pelech vyzeral ako keby tam v noci spáchal minimálne „harakiri“ a Casper spokojne s golierom na krku odfukoval na koberci.  Najprv som nevedela, čo sa stalo, či mu to samo od seba ruplo alebo čo. Ale potom mi to došlo. On podľa svojej veľkosti dostal totiž golier č. 20, lenže milý špekulant si ten golier v noci oprel o nohu, posunul svoj dlhý krk na doraz a poď ho lízať ranu, keďže zrazu na ňu dočiahol. Asi videl ráno paniku, čo ma zachvátila a bez problémov si tú ranu nechal pozrieť. Našťastie sa mi to podarilo vyčistiť dezinfekciou a zistila som, že nenapáchal veľké škody, štichy a rana zostali zacelené, len to mal celé spuchnuté a červené od toľkého lízania. Takže ráno hneď veterinárke,  dostal injekciu proti opuchu a zápalu a väčší golier č. 25, ktorý som mu musela zúžiť na minimum, aby mu to nepadalo z krku a chytá na to signál aj z vesmírneho satelitu, ale už je aspoň dostatočne dlhý na to, aby si na tu ranu v noci nijako nedočiahol. 

ZÁVER

Takže na záver zhrnutie, prečo je kastrácia dobrým riešením. Nekastrované psy majú silné nutkanie rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény budúcej generácii. Psy i sučky budú silne motivované, aby sa k sebe dostali v správnom čase. Pohlavne vyspelý nekastrovaný pes bude mať sklon k túlaniu, ak bude mať možnosť hľadať potenciálne družky. Hrozí pritom riziko, že spôsobí dopravnú nehodu, alebo skončí v odchytovej službe. Nekastrované psy prestanú často žrať, ak nemôžu ísť von. Značkujú v dome, sú nepokojné, frustrované a kňučia.

Napriek tomu, že značný počet zdrojov uvádza, že kastrácia nemení nežiaduce správanie frustrovaného psa, štatisticky sú po nej psi menej agresívny (60-80% pohryznutí človeka ja spôsobené nekastrovanými psami).

Vedľajšími výhodami kastrácie je výrazne znížené riziko ochorenia prostaty alebo výskytu perineálnych hernií, zvýši sa lojalita k majiteľovi a svojmu domovu a psi sa dožívajú vyššieho veku.

Po kastrácii však u psov hrozí zvýšenie váhy v dôsledku toho, že sa zníži produkcia pohlavných hormónov, čo spôsobuje zásadné zmeny metabolizmu. Apetít u psov sa zvýši až o 25% a spotreba energie sa zníži o 30%. V Casperovom prípade som sa však rozhodla kŕmiť bežnými granulami pre dospelých psov. Predsa len je to chrt, a okrem toho veľmi aktívny, takže by nemal mať sklony k obezite. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať a o tom, aké zmeny u nás kastrácia priniesla, napíšem o pár mesiacov, pretože pár mesiacov trvá,  kým sa psovi z tela hormóny úplne vyplavia. Samozrejme neberiem názor nikomu, kto je proti kastrácii, ale ja osobne som presvedčená, že život samotného psa je po tomto zákroku pokojnejší, vyrovnanejší a v konečnom dôsledku aj šťastnejší.

Happy B-Day Casper!

Dnes je 31.5. 2011 a Casper oslavuje dnes 1. rok svojho vipetovského života. Ráno si odbehal narodeninový tréning na agility a potom zjedol svoju narodeninovú tortu a teraz spokojne odfukuje na gauči.

      

Casperova narodeninová torta :)

Počas spoločného prvého roku sme si prešli s Caspim odlúčením od jeho "maminky", základnou výchovou, socializáciou, pokročilým výcvikom, prvými záchvatmi puberty, paničkinou zúfalosťou nad Gašparovými záchvatmi selektívnej hluchoty, prvými chorobami a úrazmi, spoločným tréningom Agility a všetkými Casperovými vylomeninami, aké za ten jeden rok dokázal vymyslieť. Pre mňa je to úžasný psík, je bezproblémový, je socializovaný, poslúcha (v rámci výskytu háravých feniek v jeho blízkosti) a myslím, že na pár vecí, na ktorých ešte musíme popracovať, je to vyrovnaný a štastný pes. Ešte stále ma dokáže niečim prekvapiť a rozosmiať ma a môj život neuveriteľne zmenil a obohatil. Môžem len zopakovať svoje slová, ktoré som už písala v niektorom z predchádzajúcich príspevkov, že rozhodnúť sa pre život s Casperom bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Myslím, že keby sa niekto opýtal Caspiho, povedal by, že žije v spokojnej a vyrovnanej "svorke", že najradšej má behanie na korčuliach, pedigree pal taštičky s králičím mäskom, svoju polku gauča, ale panička by mohla častejšie zabúdať šunčičku na kuchynskej linke :-)

Prikladám krátke video ako Casper za ten rok rástol a dospieval:

...všetko najlepšie Casper!!

Ako Casper zvládol svoje prvé dlhšie odlúčenie od paničky...

Tak som sa po 20 dňoch úspešne vrátila z dovolenky a postupne sme s Casperom už opäť nabehli do "starých" koľají a do zabehaného režimu. Ako som už spomínala v inom príspevku, kým som bola preč, Casper bol v "tábore" u mojich rodičov. Myslím, že celkovo mu patrí obrovská pochvala, lebo to zvládol na jednotku. Samozrejme sa mu podarilo zopár veselých príhodiek, ktoré keď mi mama písala do e-mailu, tak som sa musela potichu smiať. Po mojom príchode bol pár dní trochu zmätený a "vyhodený" z normálu, ale dnes už je to zase môj Casper a včerajšou miernou naháňačkou cyklistu to len potvrdil :-)
Ale začnem po poradí, ako som ho na celé odlúčenie pripravovala, ako to celé prebiehalo (sprostredkovane od mojich rodičov) a ako to dopadlo.

PRÍPRAVA
Ešte než som sa rozhodla pre psa, som sa mojimi rodičmi dohodla, či budú súhlasiť, aby ho postrážili, ak budem potrebovať niekam odcestovať. Súhlasili, pod podmienkou, že to bude vychovaný a poslušný pes. Takže od malička som ho začala na nich zvykať, aby sa tam cítil ako doma, čo je opísané v iných príspevkoch o výchove psa a socializácii. V jeho 11 mesiacoch boli pre neho moji rodičia po mne prakticky jemu najbližšie osoby a cítil sa u nich ako doma. Týmto som vedela, že sa mi pohodlne podarilo eliminovať stres z cudzieho prostredia.
Zároveň som ho od malička učila, aby vedel u nich zostať aj sám, bezomňa. Robila som to tak, že sme prišli na návštevu, po hodinke som sa obliekla, poslala som ho na miesto a prikázala mu aby zostal a išla som si na hodinu zabehať. Potom som sa vrátila a samozrejme som dodržiavala základné pravidlá podľa Cesara, že pes sa nesmie pri vítaní priveľmi rozrušiť, nesmie skákať, a pod. Ak sa takto správa, treba ho ignorovať. Na Caspera väčšinou platil povel "sadni", pekne si sadol, počkala som, kým som videla, že sa upokojil a potom sme sa privítali, čím som mu umožnila, aby zostal pokojný a vyrovnaný, bez zbytočného ošiaľu a paniky typu "hurááá, panička sa vrátila, musím ju celú doskákať a doškriabať a zhodiť, lebo ak to neurobím, druhý krát už sa nevráti". Takto si postupne zvykol, že aj keď sme na návšteve u mojich rodičov, môžem odísť a on zostáva v pohode.
Ďalšia vec, ktorej som sa chcela vyhnúť, je teatrálny odchod z domu s kopou batožiny, pes len pozerá a nevie čo sa deje. Takže som všetky Casperove veci pekne zbalila večer pred odchodom a odniesla ich k rodičom, aby keď ho tam na druhý deň priveziem, už mal všetko nachystané, hračky, misky, pelech, atď. Na druhý deň ráno som teda išla len klasicky s mojou taškou, ktorú nosím vždy, keď ideme von a s Casperom na vôdzke, takže pre neho všetko vyzeralo ako bežná situácia, keď ideme na návštevu k mojim rodičom a nič nenaznačovalo vybočovanie z normálu. Po hodine som odišla, ako vždy keď som len išla behať. Pre Caspera tak nenastala žiadna výnimočná situácia, ktorú by predtým nezažil. Musím však upozorniť, že som sa ním tesne pred mojich odchodom nelúčila. On by nechápal, čo sa zrazu deje, prečo sa s ním zrazu toľko maznám a toľko na neho rozprávam, cítil by moju energiu, že som smutná a panika by bola úspešne na svete. Ja som sa s ním rozlúčila ešte u seba doma, skôr, ako sme odišli k našim, približne 2 hodiny pred mojim reálnym odchodom, takže jemu to bolo viac-menej jedno.
Okrem toho som informovala aj veterinárku, keby náhodou sa niečo dialo, aby vedela, že Caspiho majú na starosti moji rodičia.

PRIEBEH
Prvý deň zvládol vraj Caspi úplne v pohode, mama mi písala pravidelne SMSky, že spí, alebo že sa hrá, alebo že smutne pozerá na dvere, alebo že dostal kostičku, atď. Prvých pár dní vraj bol smutný, najprv stál pri dverách, ale že nekňučal, ani sa nestalo, že by nechcel žrať. Prvé dni som mame pre istotu zakázala, aby ho nenechávala bez dozoru pusteného na záhrade, aby ho náhodou nenapadlo ísť ma hľadať a preskakovať plot, ale kdeže, až tak ďaleko jeho smútok nezašiel :-) Rodičia dodržiavali režim, aký Casper bežne má, takže ani v tomto sa pre neho nedialo nič nenormálne. Mamina nie je moc veľký "psíčkar" a tak sme sa poctivo učili ako ho má venčiť, aké povely fungujú a podobne. Nemala odvahu ho púšťať na voľno, kým tu nebudem a tak aby sa napriek tomu Casper na prechádzke unavil, s ním poctivo chodila vždy na obed na hodinovú prechádzku, kde striedala "chôdzu pri nohe" a "voľno" v rámci dĺžky vôdzky, Casper tak musel mentálne pracovať, aby vykonával povely. Ocino, keď prišiel z práce, tak sa s ním večer snažil chodiť tiež na "vybehávacie" prechádzky, on ho bežne púšťal, lebo sme vedeli, že ocina poslúcha na povel "ku mne". Okrem toho som dohodla s Ivetkou na cvičáku pomoc, že ak by ho mama potrebovala vybehať, alebo si ísť niečo na dlhšie vybaviť, tak ho tam môže priviezť a on sa tam vybehá s ostatnými psami. Takže aj takto mal postarané o dostatočný pohyb, aby bol unavený a nemal čas vymýšľať, čo by u našich mohol vyparatiť.
Celkovo vraj Casper bez problémov poslúchal bez vážnejších záchvatov smútku (tie som mala asi skôr ja ako on). Všetko vždy zožral, mamu nespúšťal z očí a kam sa pohla, tam bol pri nej a pri ocinovi veselo behal na prechádzkach. Jeden večer som si na maily našla príhodku, ako si ocino ráno spravil raňajky, chleba so šunkou, nechal ho na tanieriku na kuchynskej linke a išiel si pre noviny do schránky, že si prečíta pri raňajkách. Milý Caspi neváhal, využil chvíľku nestráženého chlebíčka, uchmatol šunku a mama už len počula krik, že Casper zožral ocinovi šunku z chlebíčka a samozrejme olízaný chlebík mu veľkoryso nechal na tanieri a tváril sa, že to odtiaľ predsa zmizlo samo! Niečo podobné sa zopakovalo, keď mama nakrájala na doske mäso do polievky a išla do garáže pre cibuľu, vrátila sa, mäso nikde a Casper nenápadko spal v pelechu.
Inokedy zase písali o tom, ako v Bratislave strašne prší, Casper sa nechce venčiť a vždy len na záhrade zalezie pod najbližší strom, kde rýchlo spraví, čo potrebuje a ani za svet naspäť, lebo však v daždi on predsa nebude chodiť po vonku! Živo som si to vedela predstaviť.
Potom prišla príhodka, keď sa milý Casper rozhodol, že už je ten správny čas, aby mohol naháňať zajace a tu musím odcitovať mail, ktorý mi ocino napísal:
"Dnes sa v Casperovi prebudil duch lovca. Naháňal zajaca cez pole a potom za ním skočil do repky. A nie z nej vyliezť. Tak som za ním vliezol ja. Podľa pohybu vrcholcov repky som si myslel že je to Casper. Ale to boli len zajace. A on vybehol úplne odinakiaľ a ešte k tomu z druhej strany cesty. Bola tam aj jedna suseda, ale ani jeden sme ho nevideli kedy prebehol. Ja som bol v tej repke a ona ho zbadala ako vybehol z druhej strany. Lepilo mi. Vybehol celý mokrý a zasratý. Ale dobre to dopadlo."
Stalo sa to na poli, kam bežne Caspera chodievam venčiť, ale je fakt, že zajaca sme zatiaľ nikdy nestretli. Neviem, či by sa rozbehol ho naháňať, keby som tam s ním bola ja, ale predpokladám, že áno. Každopádne to vraj celé trvalo asi 10 minút, ocino sa už samozrejme bál, že psa nikde, keď sa zrazu Casper k nemu vrátil, poslušne si sadol a s blaženým výrazom na tvári na neho pozeral. Tatko hovoril, že mu ani vynadať nemohol, lebo bol za prvé rád, že sa vrátil a za druhé v podstate poslúchol a prišiel k nemu. Dnes sa na tom smejem, ale keď si predstavím, čo z toho mohlo byť, až mi zle príde.
Vďaka týmto príhodám mi samozrejme bolo na dovolenke patrične smutno. V Indonézii sú ulice a pláže plné túlavých psov a samozrejme, čím dlhšie som tam bola, tým viac som mala chuť ich hladkať a starať sa o nich, zdravý rozum však našťastie zvíťazil a počkala som až domov na Caspera.

PO NÁVRATE

Privítanie bolo presne proti všetkým Cesarovým pravidlám, ale to už to bolo jedno aj mne, lebo som sa tešila asi rovnako ako Casper. Poskákal ma od hlavy po päty, poškriabal mi celé nohy a chrbát a všade kam dočiahol, až nevedel čo má robiť od radosti a začal mi "nakrývať" nohu. To som zostala stáť ako obarená, lebo to nikdy predtým ani neskúsil, takže rovno som mu to zakázala, ešte to pár krát vyskúšal a potom to prešlo. Pýtala som sa na druhý deň Ivety (cvičiteľky), že čo to malo znamenať, či to nie je prejav, že sa snaží si ma podriadiť zrazu, ale pravdepodobne len naozaj od radosti nevedel už čo so sebou, tak sa to takto prejavilo na chvíľu. Musím povedať, že prvých pár dní po mojom príchode bol mierne dezorientovaný, prvý večer dokonca stál pri dverách a chcel ísť asi naspäť k našim alebo čo. Ďalší deň na cvičáku bol v úplnom strese, vracal, mal hnačku a evidentne nebol vo svojej koži. Potom zase nastal druhý extrém, keď sa odomňa nepohol ani na 5 centimetrov a chodil so mnou ešte aj na WC. Potom to prešlo a zrazu sa začal vonku báť psov, stačilo, že na neho zaštekal malý pudlík a on hneď ku mne k nohám. A na ďalší deň sa z toho celého našťastie vyspal a už to je opäť môj Casper, puberťák-hormónik.
Keď to zhrniem, tak to dopadlo vlastne super, celá príprava a zvykanie Caspera si na mojich rodičov sa vyplatila. taktiež bola obrovskou pomocou Iveta, lebo som vedela, že keby nastal akýkoľvek problém, mama sa na ňu môže obrátiť a spolu Caspera dajú do poriadku a rozhodne každému odporúčam, aby si takúto osobu našiel. Skôr si myslím, že najbližšie už ja ako panička nezvládnem také dlhé odlúčenie :-)

Vychytávka mesiaca: ID TAG pre psov

Už dlhšiu dobu som rozmýšľala, ako vyriešiť otázku "adresára" pre Caspera. Stále som v hlave bojovala proti klasickej známke, na ktorú sa dajú vygravírovať potrebné údaje, lebo stačí, že musí na krku nosiť lysetku od veterinára, známku mestskej časti, v ktorej je prihlásený a keď som si predstavila, že mu mám na krk zavesiť ešte ďalšiu kovoú známku, tak to už bude definitívne štrngať ako chodiaca roľnička. Tak som to stále posúvala posúvala, až sme jedného krásneho dňa stretli stádo srniek a Casper sa mi takmer vytrhol, našťastie som ho vtedy mala náhodou zapnutého na vôdzke a nie pusteného na voľno. Bolo mi jasné, že by sa za nimi hneď rozbehol a mohlo by som ho volať koľko som chcela. Pár dní na to sa na rovnakom mieste stala podobná príhoda kamoške Denise, ktorá má psíka Baby spomínaného už v ostatných príspevkoch. Babynka je naša "hluchaňka", lebo sa narodila hluchá. No a nebojácna Babe sa v tejto situácii za srnkami veru rozbehla a privolajte si hluchého psa, čo beží za srnkou. Kamoška nemala šancu, ale našťastie sa Babe po ceste niekde zaňuchala a srnky ju prestali zaujímať, takže ju úspešne dobehla a odchytila. Na základe týchto príhod sme spoločne začali riešiť, ako vyriešiť otázku adresára. Denka zakúpila hneď také tie klasické skrutkovacie adresáre, do ktorých vložíte papierik s nápisom, zaskrutkujete a zavesíte na obojok. Babe ten adresárik vydržal asi 10 minút a pri prvej prechádzke sa vrátila paničke iba s hornou časťou adresára vysiacou na postroji a spodná časť s papierikom nenávratne preč. Takže táto možnosť vyškrtnutá. Začala som hľadať na internete a narazila som na tzv. ID TAGS od firmy rogz. Preštudovala som to, utekala som do najbližšieho pet shopu, zakúpila, namontovala a otestovala. Prešlo vyše mesiaca a štítok stále drží, je nepoškodený a prežil x-naháňačiek, válaní v prachu, kúpeľov v Dunaji, x agility tréningov a je otestovaný aj rýchlostných testom bežiaceho chrta :-)

Takže o čo ide. Tieto ID štítky sú vyrobené zo špeciálneho materiálu, ktorý pripomína plast.

Z jednej strany je motív a z druhej strany je napísané telefónne číslo a meno psíka. Štítok je vodotesný, nehrdzavie, nie je potrebné žiadne gravírovanie, je tichý, pretože "necinká" a na výber existuje veľa veselých motívov. Vyrába sa v dvoch rôznych veľkostiach a dá sa kúpiť od 6,50 EUR.

Tu sú niektoré ukážky, aké prevedenia existujú:

Princíp kopírujem z návodu na použitie:

Je to jednoduché a keď som to zvládla ja, zvládne to hocikto. Napíšete na šablónu, ktorá je priložená, vystrihnete, nalepíte na jednu stranu štítka a prikryjete druhou lepiacou stranou s motívom. Jedine tu treba dať pozor, lebo ak tieto dve strany krivo zlepíte dokopy, už ich nerozlepíte. Následne pripnete priloženým klipom na obojok a je hotovo. Jediná nevýhoda, ktorú som objavila je, že raz keď už štítok pripnete na obojok, nedá sa premiestniť na iný, pretože ide o bezpečnostný jednorazový mechanizmus, ktorý by sa pri opakovanom otvorení poškodil. Na druhej strane je to ale vhodné ospravedlnenie pre kúpu ďalších štítkov na ďalšie obojky, ktoré Casper nosí, lebo toľko pekných motívov je, že mi bolo ľúto vybrať iba jeden :-)

Naozaj môžem len vrelo odporučiť. V Bratislave som to videla predávať v sieti Amazon Petshopov a vraj aj v Eurovea to majú. Taktiež sa to dá zohnať na internete za lacnejšiu cenu.

Cestujem teraz na 20 dní preč a Casper odchádza do tábora k mojim rodičom, takže nebudem dlhšiu dobu písať. Po návrate napíšem, ako zvládol svoje prvé dlhšie odlúčenie, ale myslím, že to Casper ponesie lepšie ako panička :-)

Agility tréning prináša prvé ovocie...

S agility sme s Casperom začali minulý rok, viac menej v rámci socializácie a budovania si vzájomného vzťahu. Ako šteniatko ešte nemohol veľmi skákať ani robiť všetky prekážky, ale aj tak nás to natoľko začalo baviť, že už som sa nemohla dočkať, kedy tento rok opäť začne sezóna.
Tak sme asi pred mesiacom opäť začali cvičiť a to už su teda úplne iné tréningy. Postupne nám pribúdajú nové a nové prekážky a predlžuje sa parkúr, Casper si v tom začína byť istejší a viac sa tomu oddáva, pričom panička samozrejme tempom nemá šancu stíhať s chrtom, takže nemám problém, že by mi chýbal pohyb :-)
Trénujeme ďalej pod vedením pani Ivety Lukáčovej z klubu Dobry Pes, ktorú som spomínala už v niekoľkých príspevkoch. Je pravda, že robiť agility s Casperom nie je také jednoduché, ako možno s inou rasou psa, ale zase o to viac sa teším, keď mu to ide. Niekedy si proste postaví hlavu, "prepne" ho a prekážku, ktorú inokedy bežne robil, sa rozhodne, že práve v ten deň proste robiť nebude a hotovo. Základom je, že ho do ničoho nenútime. U ňho by to ani k ničomu neviedlo, lebo čím viac ho človek do niečoho núti, tým menej dosiahne. Väčšinou na ňho platí, keď ho začnem ignorovať. Zrazu je mu divné, že nedostáva žiadne povely a nikto nič od neho nežiada a príde sám, "prepne sa naspäť" a zase behá cez prekážky ako o život. Taktiež sa mu ťažšie učia nové prekážky, ktoré nepozná, ale našťastie mne aj pani Ivete dôveruje natoľko, že po začiatočnom zaváhaní už väčšinou prekoná svoj strach a prekážku zdolá. A tá jeho radosť potom, keď behá tu prekážku aj sám od seba, aby všetci videli, že to vie, to mi dokáže vylepšiť náladu na celý deň.

A čo je to vlastne Agility? Dovolím si na tomto mieste požičať informácie zo stránky pani Ivety:

Agility je kynologicky šport, pri ktorom psík za pomoci psovoda prekonáva jednotlivé prekážky v parkúre. Parkúr aj samotné hodnotenie behov je veľmi podobné konskému parkúrovému skákaniu.
Princípom agility je, aby psovod previedol psíka cez parkúr bez chýb a v čo najlepšom čase. Dôležité je, že psík na sebe nesmie mať nič, ani obojok, vodítko a pod, psovod sa nesmie psíka počas behu nijako dotýkať. Navádza ho iba svojim hlasom, vypomáha si ukazovaním rukami, či celým telom. V každom prípade nemôže prísť ku kontaktu medzi psíkom a psovodom. Pri úmyselnom dotyku je tím diskvalifikovaný rozhodcom. Samotný rozhodca okrem korektného posudzovania má za úlohu aj parkúr vymyslieť tak, aby bol plynulý a zároveň náročný podľa druhu behu, ktorý sa bude akurát bežať a zároveň musí dbať na to, aby postavil parkúr taký, ktorý ešte nikde nikdy nebol postavený. Psovod má možnosť si tento parkúr pozrieť pár minút pred behom a psík ho vidí vždy naostro, keď príde v štartovnej listine na tento tím jeho čas. Je to vždy veľké vzrušenie nielen pre psíka, ale aj psovoda. Ale v konečnom dôsledku aj pre rozhodcu, ktorý sa musí snažiť posudzovať tak, aby v ničom daný tím nezvýhodnil, alebo mu nijako svojim rozhodnutím neublížil. Samé preteky agility sú vždy najnáročnejšie hlavne pre rozhodcu. Pre daný tím na trati, ak pochopí princíp agility, je to vždy iba hra, na konci ktorej je radosť oboch v tíme, bez ohľadu na dosiahnutý výsledok. Podľa tohto rozoznáte ozajstných agilitákov od ľudí, ktorí sa na agilitákov iba hrajú. Agility je hra, hrou sa začína v tréningu a hrou to pokračuje na pretekoch na akejkoľvek úrovni. Ak toto agiliták pochopí, tak až vtedy sa z neho stáva ozajstný agiliták. Dovtedy je to len psovod a pes, nie agility tím.

Agility sa behá na ohraničenom parkúre 20x40 m, na ktorom je 15 až 20 prekážok. Prekážky rozostaví rozhodca, očísluje poradie prekážok, stanoví štandardný čas na prekonanie prekážok a ostatné je už na tímoch, ako parkúr zabehnú a organizátoroch, ktorí všetko pripravia od propozícii na preteky, cez samotný priebeh pretekov, až po vyhodnotenie celého podujatia.
Rozhodca pri stavbe parkúru vychádza z toho, o aký beh sa jedná, či to je skúška, alebo otvorený beh pre všetkých účastníkov pretekov. Ak sa jedná o skúšky agility, je potrebné si zvážiť, o akú skúšku ide, nakoľko v agility poznáme tri úrovne skúšok, od A1, až po skúšky A3. Každá zo skúšok má určitú svoju náročnosť parkúru. Podľa toho sú aj použité a postavené prekážky. Používajú sa prekážky skokové, priebežné, prekážky s kontaktnými zónami a stôl.

Medzi skokové prekážky patrí skoková prekážka jednoduchá, múr, kruh, alebo skok ďaleký. V priebežných prekážkach sú tunel pevný a tunel latkový a divácky veľmi obľúbený slalom. Dobrí agiliťáci túto prekážku veľmi milujú. Prekážky s kontaktnými zónami sú áčko, kladina a hojdačka, ktorú psi moc radi nemajú, ja osobne ju považujem za jednu z najťažších prekážok v agility. No a nakoniec je tu stôl, ktorý sa v súčasnosti v parkúroch vyskytuje len sporadicky. Samozrejme prekážky sú výškovo nastaviteľné pre všetky tri kategórie small, medium i large.


Ja som s Casperom momentálne Agility absolútne prepadla. Vidím na ňom veľké pokroky a hlavné vidím, že má z toho radosť. Učí ho to viac sa sústrediť na to čo robí, viac sa sústredí na mňa a na môj povel a nie na poletujúce motýliky alebo včielky, ako to bolo na začiatku. Na pohľad to vyzerá veľmi jednoducho, ale nie je. Pre psa je to namáhavé fyzicky, ale aj psychicky, lebo neustále musí vnímať svojho psovoda a sústrediť sa aj na parkúr. Pre psovoda je to náročné na fyzickú kondíciu, lebo celý parkúr samozrejme musí odbehnúť so psom. A v prípade, ak beháte agility s chrtom, mám pocit že sa ubehám k smrti. Ak do toho totiž Casper dáva všetko, často ho nestihnem ani dobehnúť na koniec tunela alebo na koniec kladiny a povel na ďalšiu prekážku mu kričím z diaľky. Samozrejme, ak sa mladému pánovi zrovna nechce, na konci tunela ho čakám ja, kým sa mu uráči vyliezť. Každopádne to neznamená, že tam so psom hodinu nič iné nerobím, len behám cez prekážky. Práve naopak, pod vedením pani Ivety je to pre psa aj samotný výcvik. Zároveň si v rámci prestávky môže vždy pár minút pobehať so 4 boarderkóliami, potom chvíľku trénuje, potom si zase pobehá a tak. A čo je pre psa väčšia odmena ako tráviť čas v spoločnosti 4 krásnych sučiek? Pre Caspera malé Vianoce :-) No a pre mňa je to aj obrovsky náročne na koordináciu pohybov. Ja, "tanečné drievko", čo som sa nikdy neučila žiadne choreografie, tak si nikdy neviem zapamätať na ktorú prekážku musím viesť psa z ktorej strany a kde sa ako otočiť a podobne. Pani Iveta má v tomto železné nervy, lebo zo začiatku mal na mňa nervy aj Casper, keď chcel behať na plno, ale panička mu to pokazila, lebo som sa zasekla na nejakej prekážke v zlom smere a nevyšiel mi krok na ďalšiu a on potom samozrejme trucoval, že on s neschopnými psovodmi predsa nebude trénovať. Takže pokroky robí nie len Casper, ale aj ja :-)

Dnes sme zabehli zatiaľ najlepší a najdlhší parkúr ako sa nám zatiaľ podaril, pre niekoho to bude vyzerať, že veď iba pár prekážok, ale ja som sa cítila ako keby Casper vyhral olympiádu, keď to celé zabehol, až na ten posledný tunel, ktorý nechcel zabehnúť, ale mimo kameru to dal :-) Teším sa na celú túto ďalšiu sezónu, čaká nás ešte veľa trénovania a zábavy a budúci rok si už snáď užijeme aj na nejakej Agility súťaži.

V auguste ideme aj s našimi Agility buddies Badoo & Babe na agility seminár, z ktorého určite prinesiem ďalšie videjka ako sa nám v tomto športe darí.

Prvá pomoc u psov

Nedávno mal Casper menší úraz, keď si rozrezal pri behaní labku. Vyzeralo to veľmi neškodne, vôbec nekríval, po príchode domov som mu to klasicky vydezinfikovala aloe vera sprejom, ale nakoniec z toho vznikla hnisavá rana s nábehom na absces a každé dva dni som s ním musela chodiť veterinárovi na antibiotické injekcie a prepláchnutie rany, aby mu to nemuseli rezať v plnej narkóze. Chyba bola, že som ho nechala, aby si tú ranu lízal. Veterinárka ma vyviedla z omylu, že psy si vraj rany nesmú lízať, lebo si tam zanesú infekciu, čo sa presne podarilo aj Casperovi. Každopádne som si uvedomila, že toho vlastne moc neviem o základnej starostlivosti o psa, ak sa mu niečo stane, a tak som začala študovať a tu je súhrn z rôznych zdrojov (www.trixie.de, www.vetpoint.sk, etc.)

PRVÁ POMOC PRE PSOV

V krízových situáciách si treba uvedomiť, že pes môže za určitých okolností začať panikáriť a v takýchto prípadoch môže reagovať agresívne aj voči svojim majiteľom. Odporúča sa mu z bezpečnostných dôvodov zaistiť papuľu, na tento účel poslúži aj obväz. Neuťahujte ho príliš pevne, aby pes mohol dýchať.

Kontrola dýchania: Frekvencia dýchania sa kontroluje podľa pohybu hrudníka. Normálna hodnota: 15-30 nádychov za minútu.

Kontrola pulzu: Pulz sa meria na vnútornej strane stehna. Nepoužívajte palec, pretože ten má samostatný pulz. Normálna hodnota: 70-150 úderov za minútu. Čím menší a čím mladší je pes, tým je pulz vyšší.

Farba slizníc: Zdravá sliznica má svetlú ružovo-červenú farbu. Ak sa sfarbí na modro, zviera má obmedzený príjem kyslíka.

Čas plnenia kapilár: Na určenie času plnenia kapilár stačí krátko zatlačiť na nepigmentované miesto ďasna ale na sliznici hornej pery. Najneskôr do dvoch sekúnd musí toto miesto získať pôvodnú farbu.

Teplota: meranie v konečníku, normálna hodnota 37,5 - 39 stupňov Celzia

ŠOK
Pri šoku u psa dochádza k masívnemu zlyhaniu krvného obehu, ktoré môže byť životu nebezpečné. Krv neprúdi ako za normálnych okolností, ale najskôr ju telo využíva na zásobovanie životne dôležitých orgánov (mozog, pľúca, srdce). Toto štádium sa dá udržať len určitý čas. Pri dlhšom šoku dochádza k úplnému zlyhaniu krvného obehu.

Možné príčiny:

• silné krvácanie
• pretrvávajúca hnačka alebo vracania (nadmerná strata tekutín)
• extrémny strach alebo zľaknutie sa

Príznaky zlyhania krvného obehu:

• zhoršujúca sa apatia psa
• zvýšenie frekvencie pulzu a zároveň slabnutie jeho intenzity
• dýchavičnosť (rýchle a plytké dýchanie)
• bledé sliznice
• jazyk sa z dôvodu poruchy zásobovania kyslíkom sfarbí do modra
• čas plnenia kapilár je dlhší ako 2 sekundy
• zviera je podchladené (studené končatiny)

V prípade šoku sa zviera musí čo najskôr dostať k veterinárovi, ktorý mu ihneď podá infúziu na doplnenie stratených tekutín a môže podniknúť ďalšie opatrenia.

Prvá pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

1. Psa sa snažte upokojiť.

2. Prikryte ho, aby nedošlo k zbytočnej strate tepla.

3. Polohovanie pri šoku: zadnú časť tela psa vypodložte vankúšom. Zvýšite tak zásobovanie mozgu, pľúc a srdca krvou. Ak táto poloha zviera príliš rozruší alebo mu očividne spôsobuje väčšie bolesti, nepoužívajte ju. 

4. Silné krvácanie zastavte tlakovým obväzom.  Prenos zvieraťa pri preprave je potrebné uskutočniť veľmi opatrne, pretože každá zmena polohy zaťažuje už aj tak narušený krvný obeh. 

OTVORENÉ PORANENIA

UHRYZNUTIE

Pri uhryznutí dochádza k zaneseniu choroboplodných zárodkov do rany, ktoré sa nachádzajú v tlame zvieraťa a v najhoršom prípade môžu spôsobiť otravu krvi. Vo všeobecnosti je preto potrebné vždy radšej navštíviť veterinára, aby ste zabránili infekcie a rany boli riadne ošetrené.

ODRENINY

Odreniny sú poranenia vrchnej vrstvy pokožky. Nechajte ranu chvíľu krvácať, aby sa z nej vypláchli prípadné nečistoty. Pri silnom znečistení ranu prípadne vydezinfikujte. Odreniny sa väčšinou zahoja za pár dní. Obviazanie rany alebo ochranný golier pomôžu zabrániť znečisteniu rany choroboplodnými zárodkami alebo mechanickému podráždeniu, ktoré si pes môže spôsobiť lízaním. 

REZNÉ RANY

Rezné rany sa často vyskytujú v oblasti labiek, napr. ak pes stúpi na črepinu. Nepretržitým kontaktom so zemou zákonite dochádza k znečisteniu, labku je preto potrebné okamžite sterilne obviazať. Prípadné cudzie teleso, napr. črepiny, predtým z rany opatrne vyberte pinzetou. Pri hlbokým ranách je potrebná návšteva veterinára, aby ranu mohol riadne ošetriť.

Použitie tlakového obväzu:

Ak dochádza k silnému krvácaniu, je potrebné ho zastaviť, najlepšie pomocou tlakového obväzu. Rany zakryte sterilnou gázou a zafixujte niekoľkonásobným omotaním obväzu. Následne okolo rany obväzom obmotajte tlakový vankúšik, napr. zatvorené balenie obväzu, čím dosiahnete rovnomerný tlak na krvácajúce miesto. Obzvlášť pri poranení končatiny dbajte na to, aby obväz nebol uviazaný príliš pevne. Musí zastaviť len krvácanie a nie kompletné zásobovanie končatiny krvou. Ak končatina puchne alebo je studená, obväz je potrebné uvoľniť.

ÚPAL

Pri zvýšenej teplote okolia, napr. v lete v aute, môže rýchlo dôjsť k prehriatiu psa, až k úpalu. 

Príznaky:

• pes je omámený, resp. v bezvedomí
• dýchanie je plytké a nepravidelné
• pulz je rýchly a slabý
• sliznice sú suché
• ďasná a pery sú tmavočervené
• telo je na dotyk teplé
• hnačka a vracanie

Je potrebné čo najrýchlejšie vyhľadať veterinára!

Prvá pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

1. Psa okamžite preneste na chladné miesto.

2. Skontrolujte dýchanie a pulz.

3. Psa dajte do takej polohy, aby bolo zabezpečené voľné dýchanie.

4. Psa začnite pomaly ochladzovať od končatín. Prikladajte studený namočený uterák alebo opatrne sprchujte chladnou vodou (opatrne, pretože môžete príliš zaťažiť oslabený krvný obeh).

BODNUTIE HMYZOM

Uštipnutie včelou alebo osou pre psov väčšinou nie je nič nebezpečné. Miesto bodnutia môže sčervenať a opuchnúť, prípadne dochádza k svrbeniu, po niekoľkým dňoch však tieto prejavy ustúpia.

Viacero uštipnutí môžu byť v dôsledku zvýšeného účinku jedu nebezpečné. V takomto prípade je potrebné okamžite vyhľadať veterinára.

Ak je pes uštipnutý vo papule alebo v mieste hrtana, vyhľadajte veterinára, pretože v dôsledku opuchu môže dôjsť k zhoršeniu dýchania.

Výnimočnú situáciu predstavuje anafylaktický šok. Ide o alergickú reakciu psa, ktorá sa môže prejaviť už pri jednom jedinom uštipnutí. Dochádza napríklad k zhoršeniu dýchania, opuchom v tkanive, ako aj k oslabeniu krvného obehu. Po bodnutí hmyzom preto psa dôkladne pozorujte a pri najmenšom náznaku anafylaktického šoku vyhľadajte veterinára.

Pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Ak psa uštipla včela, čo najrýchlejšie pinzetou vyberte žihadlo, pretože by inak dochádzalo k ďalšiemu uvoľňovaniu jedu do tkanív. Na miesto priložte studený obklad alebo chladivý gél. Dávajte pozor, aby si pes ranu neoblizoval, v prípade potreby ranu obviažte alebo psovi dajte ochranný golier.

POPÁLENINY

Popáleniny sú rozdelené na štyri stupne:

• Pri popáleninách prvého stupňa dochádza k sčervenaniu pokožky a k opuchu.
• Pri popáleninách druhého stupňa vznikajú pľuzgiere naplnené tekutinou.
• Pri popáleninách tretieho stupňa dochádza k poškodeniu hlbších vrstiev pokožky. Môžu vzniknúť vredy, ktoré sa ťažko hoja.
• Pri popáleninách štvrtého stupňa sú pokožka a pod ňou uložené svalstvo úplne spálené.

Pri popáleninách nie je dôležitý len stupeň popálenia ale aj jeho rozsah. Už pri popáleninách druhého stupňa väčšieho rozsahu môže dôjsť k všeobecným poruchám z dôvodu tvorby jedovatých látok a straty tekutín.

Pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Popáleniny ihneď schlaďte studenou vodou alebo studenými uterákmi. Dávajte pozor, aby ste psa pritom nepodchladili. 

Ak sú mierne postihnuté len malé miesta, stačí naniesť chladivý gél alebo krém na popáleniny. Ak je popálenie rozsiahlejšie a silnejšie, vyhľadajte veterinára.

OMRZLINY

Na omrzliny sú obzvlášť náchylné miesta, na ktorých sa pod kožou nachádza len malé množstvo podkožného tuku, napr. končatiny, uši, konie chvosta, semenníky.

Omrzliny sa rovnako delia na štyri stupne:

• Pri omrzlinách prvého stupňa dochádza k zblednutiu pokožky a k strate citlivosti.
• Pri omrzlinách druhého stupňa vznikajú opuchy, na ktorých sa pri zohriatí tvoria pľuzgiere.
• Pri omrzlinách tretieho stupňa a štvrtého stupňa dochádza k odumretiu tkaniva. K celkovým poruchám dochádza zriedkavejšie ako pri popáleninách.

Pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Pri omrzlinách zahrievajte postihnutú časť tela, najlepšie teplým vodným kúpeľom alebo teplými obkladmi. K ohrievaniu však nesmie dochádzať príliš rýchlo. Teplotu je lepšie zvyšovať pomalšie vo viacerých fázach.

OTRAVA
K otrave môže dôjsť cez žalúdok, pokožku alebo vdýchnutím.

Príklady jedovatých látok:

• otrava na hlodavce (jed na potkany, jed na slimáky, atď.)
• chemikálie v domácnosti (pracie prostriedky, atď.)
• kyseliny, zásady, farby, atď.
• jedovaté rastliny (tis, zlatý dážď, juka, atď.)
• výfukové plyny z auta alebo dym pri požiari

Príznaky otravy:

• slintanie, vracanie a hnačka
• triaška a kŕče
• môže dôjsť aj k apatii alebo k podráždeniu a poruchám centrálneho nervového systému, ako napríklad potácanie alebo problémy s koordináciou pohybov

Aj pri malom podozrení na otravu vyhľadajte veterinára. Podľa možnosti si so sebou zoberte obal od látky, ktorú pes zožral.

Prvá pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Vdýchnutie (jedovaté plyny):

1. Psa okamžite odveďte z nebezpečnej oblasti.

2. Zabezpečte dostatočný prísun čerstvého vzduchu.

Požitie, resp. oblízanie jedovatej látky:

1. Zabráňte, aby pes zožral ďalšiu dávku jedovatej látky.

2. Vypláchnite mu papuľu čistou vodou.

3. Ak sa jedovatá látka nachádza v srsti, pokúste sa ju opláchnuť. Dávajte pozor, aby sa jed pri tom nerozšíril na ostatné časti tela.

4. O ďalšom postupe sa poraďte s veterinárom.

5. Pri žieravinách psovi po vypláchnutí papule podajte čistú vodu, aby ste žieravinu zriedili. Podávajte ju v malých množstvách, napr. pomocou striekačky do lícneho vaku, aby ste nevyvolali vracanie.

KLIEŠTE

Na odstránenie kliešťov je najlepšia špeciálna pinzeta, ale postačí aj obyčajná. Kliešťa uchopte čo najbližšie k pokožke a vytiahnite kolmo nahor. Dôležité je z rany vybrať celého kliešťa. Miesto uhryznutia vydezinfikujte. Miesto môže byť niekoľko dní opuchnuté. Ak pretrváva začervenanie, je potrebné vyhľadať veterinára, pretože môže byť potrebná antibiotická liečba.

LEKÁRNIČKA

Špeciálne lekárničky pre psa sa dajú kúpiť aj v obchode, vyrába to napríklad TRIXIE. Ja som si pre každý prípad vyskladala malú univerzálnu lekárničku, či už pre mňa alebo psa. Do malej taštičky som dala gázu, obväz klasický + elastický obväz lepivý (veľmi praktická vec obzvlášť pre psov, pretože sa im pri behu nešmýka a netreba používať leukoplast), zopár sterilných tampónov napustených alkoholom (balené jednotlivo), pinzetu a striekačku. Vždy, keď ideme na dlhšiu prechádzku alebo na pár dní preč, pre istotu to hodím do tašky, hlavne pri chrtovi človek nikdy nevie, s čím "pribehne". :-)